Rožňava sa v priebehu šiestich mesiacov dvakrát umiestnila v rebríčkoch zostavených mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko (TIS) na popredných miestach. Máme dôvod na radosť a spokojnosť?
Problém posudzovania relevancie akýchkoľvek hitparád je v prvom rade metodologický. Stanovenie kritérií, podľa ktorých sa zostavuje konkrétny rebríček, zásadným spôsobom ovplyvňuje umiestnenie jednotlivých subjektov (v našom prípade slovenských samospráv) v ňom.
Druhým, často nezvládnutým, problémom je schopnosť “čítať” zostavené rebríčky. Snaha hľadať – a nachádzať – v nich to, čo chceme, bez ohľadu na ich skutočnú výpovednú hodnotu, má v konečnom dôsledku za následok sebaklamy a falošné uspokojenie tam, kde by bolo potrebné voliť alternatívne riešenia.
Predchádzajúce Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 9. novembra 2010 vzalo na vedomie informatívnu správu “Otvorená samospráva 2010 – Hodnotenie 100 najväčších samospráv Slovenska”. V tomto hodnotení TIS sa naše mesto umiestnilo na 5. mieste.
V tejto informatívnej správe je dobré všimnúť si najmä jej dikciu: je písaná vo výsostne pozitívnom duchu, je plná všeobecných fráz a klišé o tom, aké dôležité je prijímanie protikorupčných opatrení a ako tomu napomáha práve takéto “samosprávne ATP”.
V samotnej správe nie sú jednotlivé hodnotené položky explicitne uvedené, je v nej len link odkazujúci na podrobné výsledky. Chýba tiež objektívna interpretácia dosiahnutého percentuálneho skóre (61%) a známky (B) s návrhmi ako a čo treba zlepšiť a skvalitniť.
V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že projekt Transparentné mesto si začala Rožňava organizovať svojpomocne. Najprv síce bol na jedno zo zasadnutí MsZ pozvaný aj Ivan Rončák, v TIS zodpovedný za monitorovanie samospráv, poslanci sa ale uzniesli, že to zvládneme aj sami. To teda znamená, že vedenie samosprávy dnes v rámci projektu kontroluje a hodnotí samo seba.
Minulotýždňové zasadnutie MsZ prinieslo praktickú ukážku toho, akú váhu majú v našom meste takéto hodnotenia: hlasmi väčšiny poslancov (Baláž, Bolaček, Burdiga, Džačár, Kemény, Kossúth, Marko, Mičudová, Pavlík a Pollák) bolo odsúhlasené, že na zasadnutiach komisií MsZ bude môcť byť verejnosť prítomná len vtedy, keď s tým bude súhlasiť nadpolovičná väčšina prítomných členov komisie.
Vtip je v tom, že v dotazníku TIS figuruje aj položka prístupnosti komisií pre verejnosť, na ktorú bolo zo strany vedenia mesta odpovedané kladne.
Dnešná tlačová správa TIS prináša ďalší rebríček, v ktorom sa Rožňava umiestnila na poprednom mieste. Sme 10. vo zverejňovaní zmlúv a faktúr na oficiálnych stránkach miest na Slovensku.
Predtým, ako sa znova začneme predčasne (a najmä bezdôvodne) radovať, je potrebné si prečítať celú tlačovú správu. V nej sa okrem iného uvádza aj to, že mestá “zmluvy takmer vždy zverejňujú, ale z pohľadu užívateľa málo prakticky. Zmysel zverejňovania ako nástroja kontroly samospráv tak môže byť ohrozený. Samosprávy viac dbajú na splnenie zákonnej povinnosti než na praktický prínos pre občanov.”
Dôležitým nedostatkom pri zverejňovaní zmlúv (aj) našej samosprávy je akceptovanie výhrad súkromných zmluvných partnerov – vo veci začierňovania dôležitých údajov, hoci tie nemajú oporu v zákone (TEKO-R, Brantner), neexistencia prehľadných tabuliek, ktoré by kategorizovali zmluvy a faktúry podľa dodávateľov alebo zverejňovanie naskenovaných dokumentov v takých formátoch, ktoré znemožňujú vyhľadávanie na webe.
Ale snáď najdôležitejšou otázkou, ktorá zatiaľ nebola zodpovedaná, je samotný obsah zmlúv a faktúr – ich zmysluplnosť a potrebnosť pre mesto. Nie je možné uspokojiť sa s umiestnením v rebríčku hodnotiacom formálnu stránku čohosi, čo je dokonca dané zákonom.
Nie je možné plesať nad umiestnením v prvej desiatke, keď je zo zverejnených zmlúv evidentné, že Rožňava hospodári viac ako nezodpovedne. Zmluvy s firmou Agrex, so Slovensko-japonskou obchodnou komorou, zmluvy na občerstvenia, stavebné dozory, propagáciu Aggteleckého NP či na stavebné práce bez (napríklad) elektronických aukcií hovoria, že tu čosi nesedí.
Zverejnenie týchto a množstva iných zmlúv bez toho, aby bola obhájená ich nutnosť pre chod samosprávy (v potrebnej cene, rozsahu a kvalite odvedenej práce či služby) je obyčajnou aroganciou vedenia samosprávy voči obyvateľom mesta.
Zasadnutie Mestského zastupiteľstva, naplánované na 31. marca, ukáže, nakoľko sme my, súčasní poslanci, schopní a ochotní vnímať potreby mesta a zastaviť toto bezprecedentné plytvanie a obohacovanie sa.
Keď sa nám to podarí, o necelé štyri roky nám ostatní Rožňavčania spravia vlastný rebríček, v ktorom snáď ocenia najmä to, kto sa ako pričinil o stabilizovanie tohto mesta v normálnom samosprávnom režime.
Vaše nápady, návrhy a pripomienky mi prosím posielajte na info@radokovacs.sk.
Všetky práva vyhradené. Tento autorský text ani žiadna jeho časť nesmú byť ďalej šírené alebo reprodukované bez písomného súhlasu autora.