Dotačné perpetuum mobile

Jedným z najzaujímavejších bodov štvrtkového zasadnutia Mestského zastupiteľstva bolo schvaľovanie rozdelenia dotácií z rozpočtu mesta pre športové a kultúrne organizácie.

Okrem toho, že to bol bod hádam najzaujímavejší, bol zároveň aj emocionálne najnabitejší. Tomuto rozmeru debaty sa venovať nebudem, pretože si myslím, že poslanec Mestského zastupiteľstva sa musí vedieť ovládať v záujme samosprávy a ľudí, ktorých zastupuje a svoje názory a postoje musí smerovať k podstate veci.

A tá je podľa mňa stále v tom, že mesto by malo podporovať šport a kultúrne aktivity výhradne detí a mládeže.

Dnes navyše splácame úver vo výške 400 000 €, pričom peniaze z neho sme použili na bežné výdavky – na splatenie faktúr po lehote splatnosti. V takejto situácii je nemysliteľné, aby mesto namiesto úhrad splátok úveru použilo voľné finančné zdroje na priame financovanie športovej a kultúrnej nadstavby.

Ďalší z dôvodov, pre ktoré si myslím, že tieto dotácie nemali byť pridelené, sformuloval poslanec P. Marko. Je to havarijný stav školských zariadení (základné školy, materské školy, jedálne), ktorých opravy a rekonštrukcie sú rádovo dôležitejšie a potrebnejšie. V podstate ide o to, že keď sa bavíme o podpore detí a mládeže, peniaze investované do školských zariadení pocíti v podstate každé dieťa v meste. A to je podľa mňa napĺňaním jedného z najdôležitejších poslaní samosprávy – schvaľovať a realizovať také opatrenia, ktoré skvalitnia život čo najväčšieho počtu obyvateľov.

V debate tiež zaznel zaujímavý argument, ktorý sa dá v skratke parafrázovať takto: je dobre, keď schválime rozdelenie dotácií, hoci peniaze zatiaľ nemáme a nevieme, či ich vôbec niekedy mať budeme. Preukazujeme tým vlastne súcit a podporu snaženiu tých, ktorí o dotáciu požiadali a bola im schválená. Na to možno odpovedať jediné: sľubovať hocikomu finančnú podporu, hoci ju reálne nevieme zabezpečiť, je alibistický populizmus.

Poctivé je podľa mňa naopak povedať, že peniaze nemáme a preto nechceme, aby sa na nich ktokoľvek spoliehal. Jednoducho, už na začiatku dávame vedieť, aká je situácia a ako sa teda majú žiadatelia zachovať. Tu treba pripomenúť, že táto výčitka (že po schválení v MsZ peniaze reálne neprišli v takej výške, ako bolo odsúhlasené) zaznela zo strany žiadateľov o dotáciu už minulý rok. Je evidentné, že väčšina poslancov si toto upozornenie nezobrala k srdcu a znova pretlačila nepoctivé a zavádzajúce riešenie.

Možné riešenie je pritom na  svete – je to návrh nového Všeobecne záväzného nariadenia, v ktorom sa princípy prideľovania peňazí z mestského rozpočtu kvalitatívne menia. Tento návrh však v decembri minulého roku nebol prijatý v podstate bez konštruktívnej debaty a argumentačne podložených kompromisných návrhov, hoci pripomienkovanie trvalo viac ako 5 mesiacov a ako predkladateľ som akceptoval drvivú väčšinu pozmeňovacích návrhov Klubu nezávislých poslancov.

Vo štvrtkovej diskusii k tomuto bodu tiež zaznelo (poslanec Bischof a ja), že jedným z prvých krokov k sprehľadneniu financovania je povinné zriadenie osobitných účtov, na ktoré by boli prevádzané dotačné peniaze, určené výhradne na podporu športovania a kultúrnych aktivít detí a mládeže. Toto opatrenie by bolo súčasťou komplexného oddelenia zložiek detí a mládeže a dospelých v rámci jednotlivých klubov a organizácií.

Východiskom z núdze by tiež bolo dočasné prevzatie právomoci Komisie vzdelávania, mládeže, kultúry a športu Mestským zastupiteľstvom, ktoré by rozhodovalo o pridelení dotácie osobitne pre každý klub, združenie či organizáciu. Tak by sme sa vyhli plošnému (ne)schváleniu rozdelenia peňazí, pri ktorom by sme nemali vplyv na prehodnotenie zásadného kritéria podpory detí a mládeže v meste.

Pre úplnosť ponúkam odkaz na Zákon o obecnom zriadení, v ktorom sa v paragrafe 4, odseku 3 spomínajú povinnosti samosprávy. Za pozornosť stojí text pod písmenami f, g a h:

f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport

Z tohto zákona je teda zrejmé, že popri jednoznačne vymedzených povinnostiach pod písmenami f a g sa pod písmenom h spomína “utváranie podmienok” na “kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport”. Podľa mňa z uvedeného vyplýva, že spomínané utváranie podmienok nie je totožné s priamym spolufinancovaním z mestského rozpočtu, ale že táto formulácia v sebe zahŕňa napríklad aj zvýhodnené využívanie mestských športovísk alebo pomoc pri získavaní financií z externých zdrojov.

Na prvý pohľad vágna a všeobecná formulácia “utváranie podmienok” je použitá zámerne preto, aby mohli samosprávy, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov na dôležitejšie činnosti, podporovať šport a kultúru aj inými spôsobmi. A práve to je aj prípad Rožňavy.

Znova sme teda boli svedkami schválenia pre samosprávu nevýhodného konania. Ostáva len naivne dúfať, že sme sa tým o ďalší krok posunuli k povestnej poslednej kvapke, ktorá bude spúšťačom reálneho vstupu Rožňavčanov do spravovania vecí verejných v tomto meste.

Tabuľka prerozdelených finančných prostriedkov z rozpočtu mesta

Zvukový záznam zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva dňa 26. apríla (bod 12).