Jarmok

Minulý víkend bol v Rožňave jarmok, ktorý sa v niektorých smeroch vymykal tunajším zvyklostiam a vo všeobecnosti  aj tomu, čo možno považovať v súvislosti s takouto akciou za prirodzené.  Je možno preto najvhodnejší čas zamyslieť sa nad tým, čo sa stalo, a najmä: ako by to celé mohlo pokračovať.

V prvom rade: to, čo sa tu už po 28-krát udialo, nebol jarmok v tom pravom slova zmysle. Napriek “Uličke remesiel”,  niekoľkým stánkom s klobásou, cukrovinkami, medom a trdelníkmi a napriek zaujímavej ponuke alkoholu toto nebol naozajstný jarmok. Ten je totiž charakteristický najmä svojou výlučnosťou ponuky tradičných potravín, praktických výrobkov z prírodných materiálov a tiež ukážkami ich výroby.

Všetko ostatné je v podstate cudzorodá kontaminácia, ktorá cveng obsahu slova “jarmok” jednoducho neguje. Nemusela by to byť žiadna tragédia, keby sme akceptovali, že miesto, kde sa bežne ponúka druhotriedny ázijský (polo)tovar a zbytočnosti, ktoré si možno vystreliť na kolotočoch, už vymysleli: volá sa “tržnica” a má ju aj toto mesto.

Vzorový jarmok však máme rovno pod nosom, v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Tam to každý rok vyzerá v podstate rovnako – bez hlúpostí a zbytočností – a práve preto tak zaujímavo a inšpiratívne. Stačilo stanoviť jasné a presné pravidlá a kultivovane (no asertívne) vymáhať ich dodržiavanie. Svet sa nezrútil, obec neskolabovala a tí odmietnutí išli svoje obchody realizovať inde. Bohužiaľ, aj do Rožňavy.

Svetlým momentom bola prezentácia občianskeho združenia Život je pes :) , ktoré aj takýmto spôsobom snáď získalo ďalších podporovateľov a priateľov. Práve prítomnosť neziskového sektora na takejto akcii je totiž tým želaným “moderným” osviežením, ktoré by bolo fajn podporiť. Je otázne, či si aj mestská samospráva uvedomuje, že jej dôležitou dlhodobo pozitívnou devízou sú práve lokálne občianske združenia, ktoré život v meste reálne skvalitňujú.

Samostatnou kapitolou bolo umiestnenie akcie a najmä to, čo mu predchádzalo. Na začiatku bolo júnové rozhodnutie MsZ o tom, že Rožňavský jarmok sa bude konať v bezprostrednej blízkosti rozkopaného sídliska Juh. Bol som jedným z poslancov, ktorí boli za takéto riešenie – z jednoduchého dôvodu: Bolo nám povedané, že už v polovici júla bude začatá rekonštrukcia Námestia baníkov a inou možnosťou by bolo len jarmok nezrealizovať.

Už sa asi nikdy nedozvieme, či sme boli uvedení do omylu neúmyselne alebo zámerne. Faktom však je, že už v júni sme na otázku, v akom stave je príprava rekonštrukcie námestia, dostali veľmi vyhýbavú odpoveď v tom zmysle, že zodpovedná pracovníčka je na dovolenke a žiadne materiály ani informácie o aktuálnom stave tohto projektu nikomu neposunula. Ústna informácia, že dokumenty určené na schválenie sú v Košiciach, kde sa dolaďujú už len nepodstatné detaily, sa nakoniec ukázala ako kľúčová. Až niekedy v auguste totiž tieto dokumenty prišli naspäť do MsÚ, kde namiesto toho, aby okamžite zvolali zasadnutie Mestského zastupiteľstva, si informáciu o tom, že sa rekonštrukcia začne až 1. marca 2012, nechali pre seba.

Prečo bolo také dôležité zvolať MsZ už v auguste? Jednoducho preto, lebo schválenie konania jarmoku a teda aj všetky zmeny v ňom, sa schvaľujú formou VZN (všeobecne záväzné nariadenie). A tam je potrebné dodržať časovú lehotu na zverejnenie tohto dokumentu na úradnej tabuli, aby mohol byť pripomienkovaný. Keďže MsZ bolo zvolané až 5. septembra a jarmok sa konal už 14. septembra, desaťdňová lehota, ktorú by bolo nutné dodržať v prípade  odsúhlasenej zmeny miesta konania jarmoku, nemala šancu byť dodržaná.

Možných vysvetlení je niekoľko, no ani jedno nie je lichotivé: nezáujem o to, aby sa zmena miesta uskutočnila, amaterizmus, ľahostajnosť, zámer…

Po takejto dekonštrukcii celej situácie by asi bolo dobré navrhnúť možnú budúcnosť:

1. zmeniť formu schvaľovania organizácie Rožňavského jarmoku z VZN na obyčajné uznesenie

2. presadiť, aby sa z takejto akcie stal skutočný tradičný jarmok so všetkým, čo k nemu patrí a bez všetkého, čo k nemu nepatrí – bez výnimiek a ústupkov

3. zabezpečiť, aby sa Rožňavský jarmok (a Vianočný jarmok a Veľkonočný jarmok) konal výhradne na Námestí baníkov, ktoré je svojím priestorovým usporiadaním najvhodnejším miestom pre konanie takéhoto typu akcií

4. vhodným usporiadaním stánkov vyjsť v ústrety miestnym podnikateľom s prevádzkami priamo na námestí tak, aby sa počas jarmočných dní necítili byť v centre mesta nechcení

5. inšpirovať sa tradičnými jarmokmi v iných mestách a obciach, v ktorých sa organizátorom podarilo zachytiť ducha tradície v celej jej vznešenosti, kráse a zaujímavosti

Nie je jediný dôvod, prečo by malo byť Rožňavčanom i návštevníkom mesta ponúkané čosi druhoradé a nezaraditeľné, kdesi na hlavnej ceste pri rozkopanom sídlisku. Zaslúžime si dôstojný a kvalitný jarmok a je len na nás, aby sme to povedali nahlas.

Nemému totiž nerozumie ani vlastná matka. Nieto ešte poslanec, úradník či primátor.

Vaše nápady, návrhy a pripomienky mi prosím posielajte na info@radokovacs.sk.

Všetky práva vyhradené. Tento autorský text ani žiadna jeho časť nesmú byť ďalej  šírené alebo reprodukované bez písomného súhlasu autora.

Príspevok bol vložený komentáre. Vytvorte záložku trvalého odkazu.

One Response to Jarmok

  1. Sircyn says:

    Konecne nejaka koknretna iniciativa od poslanca, ktora pri svojej uspesnosti bude mat dopad na moznosti objektivnej kontroly transparentnosti pri pridelovani dotacii. Doteraz to bolo, podla toho, aky sport, alebo ina aktivita mali silnejsie zastupenie v poslaneckych radoch.Navrh povazujem za dobre vypracovany, prehladny.Mal by som vsak navrh na jednu zmenu v Kriteriach pre kulturne organizacie. Citujem :v specifickej rovine:- osvetove1, propagačne1 pre1ca v oblasti ochrany ľudskfdch pre1v a občianskych slobf4d,Myslim si, ze toto kriterium by malo byt preradene skor pre spolocenske a socialne organizacie, alebo zdruzenia kultivujuce verejny priestor.Dovod: Mnohokrat tato oblast je vyuzivana aj pri aktivitach politickych subjektov, resp. je mnohokrat spolitizovana. Je podstatne blizsie k cinnosti roznych obcianskych, alebo spolocenskych zdruzeni. Vo verejnosti je preto tato oblast v znacne vysokej miere posudzovana ako politicka oblast a z toho vyplyvajuca nespokojnost s vyuzivanim prostriedkov mesta. Myslim si, ze tento navrh pri konkretnejsom dopracovani nevylucuje pridelenie prostriedkov pre ziadatelov z roznych oblasti pri realizacii spolocnych projektov. Napr.: Akcia obcianskeho zdruzenia v spolupraci s kulturnou a sportovou zlozkou. Jednotlive zlozky predlozia svoje naklady pri realizacii projektu a v ramci toho im budu aj dotacie pridelovane jednotlivo.