Vo štvrtok 7. júna sa v priestoroch Mestského úradu uskutočnila verejná debata so zástupcami firmy Gemer-Can o prebiehajúcich prácach v bani Mária a o jej možnej budúcnosti.
Stretnutie sa uskutočnilo až po mojej dvojnásobnej urgencii na marcovom, resp. aprílovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva, na ktorých som poprosil vtedajšieho primátora Laciaka, aby zástupcov firmy vyzval na splnenie sľubu, ktorý dali obyvateľom mesta na verejnej diskusii 17. augusta minulého roku (vtedy prisľúbili ďalšie stretnutie v januári, najneskôr vo februári 2012).
Z úst zástupcov firmy Gemer-Can zaznelo niekoľko informácií, ktoré si zaslúžia byť archivované:
1. Zamestnať v banskom prostredí plánujú 120 až 150 ľudí.
2. Je to prvá baňa v strednej Európe, ktorá bude po odvodnení daná do opätovnej prevádzky.
3. Rozhodnutie o stavbe čističky bolo vystavené 23. mája, stavať sa mohlo začať 7. júna o 24:00 – čistička je však už dávno postavená a funkčná.
4. Oficiálne je čerpanie vody z bane povolené na 12 m3/s, reálne sa čerpá 70 m3/s.
5. EIA bude vypracovaná až po tom, ako budú zistené všetky skutočnosti a údaje po odvodnení. Na stránke firmy je uvedené, že sa na dokumente už pracuje. Táto informácia sa však týka len materskej firmy Global Minerals, Gemer-Can “svoju” EIA dá vypracovať až po odvodnení.
6. Dočervena zafarbená voda nemá žiadny vplyv na kvalitu vody – neškodí faune ani flóre. Analýzy sa robia denne.
7. Rozmiestnenie objektov v areáli bane Mária ešte nie je dané, zverejnené bude v dostatočnom predstihu. Dosiaľ nie je rozhodnuté, či bude úpravňa vyťaženej rudy tu, alebo niekde inde.
8. Akcie materskej firmy Global Minerals sú obchodované na kanadskej a nemeckej burze.
9. Na separáciu striebra budú použité hydrometalurgické metódy.
10. Vlastníkom banského diela (banského prekopu) je Rudohorská investičná, Global Minerals je vlastníkom dobývacieho priestoru.
11. Banská činnosť v bani Mária by mala trvať približne 20 rokov.
12. Je vôľa obnoviť v meste stredoškolský odbor, ktorý bude pripravovať budúcich baníkov.
A teraz niekoľko poznámok:
Chcieť od rožňavskej samosprávy, aby participovala na stredoškolskom odbornom vzdelávaní, značí len to, že zástupcovia firmy Gemer-Can nemajú ani poňatia, ako funguje samospráva, aké sú jej práva a povinnosti. Navyše zjavne netušia, koľko by rozbeh takéhoto odboru stálo a premyslené nemajú ani to, akými spôsobmi by sa na príprave (aj) svojich budúcich zamestnancov podieľali. Je síce pravda, že dnes vo svete silnie trend spolupráce firiem a podnikov a stredného a vysokého školstva, tu sme však nepočuli žiadnu uveriteľnú a realizovateľnú koncepciu. Len to, že čosi chcú a sú sklamaní, že rožňavská samospráva nereaguje. No – chválabohu…
Uspokojivá, resp. žiadna odpoveď neprišla ani na moju otázku, ktoré z existujúcich odkalísk chcú využiť, alebo či majú v pláne vybudovať svoje vlastné. Jediná odpoveď, ktorá zaznela, bola tá, že majú dohodu o využívaní jedného z už jestvujúcich odkalísk. Takýto prístup je pre mňa ako obyvateľa Rožňavy a poslanca MsZ neprijateľný: mesto sa len nedávno zbavilo časti starého odkaliska v k. ú. Nadabula (terajšia priemyselná zóna), zvyšok tam však stále ostáva. Ekologickou nástražnou mínou je tiež odkalisko v Nižnej Slanej (niekoľko miliónov ton kalu) – z pohľadu environmentalistiky v bezprostrednej blízkosti Rožňavy. V takejto situácii je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme akceptovali stav, že sa odkaliská nerevitalizujú, ale naopak, rozširujú.
Závažné námietky proti pokračovaniu na spustení banskej činnosti v podobe, ktorá sa práve uskutočňuje, vzniesli aj prítomní obyvatelia mesta. Hodnoverne napríklad neboli vyvrátené ich námietky voči tomu, že práce na spustení bane pokračujú napriek neexistujúcim povoleniam – teda, že nie je dodržaných niekoľko zákonov a iných právnych predpisov. Pripomenuli aj nejasnosti okolo rekonštrukcie Vilky Kúpele, ktorú si od mesta prenajala firma Gemer-Can. Tá vykonala opravy za niekoľko desiatok tisíc eur bez toho, aby to bolo mestom skontrolované a potvrdené, samotná rekonštrukcia sa dokonca uskutočnila ešte predtým, ako to bolo odsúhlasené v MsZ…
Tristný je v tejto súvislosti nielen nezáujem drvivej väčšiny ľudí v meste o túto investíciu, ale aj jej odignorovanie väčšinou miestnych médií – je pochopiteľné, že špekulovať o lokálpolitickej matematike je pohodlnejšie ako poctivo spracovať kontroverznú a výbušnú tému, no takýmto prístupom stráca samospráva mnohé z toho, čo ju samosprávou robí.
Odhliadnuc od ľahostajnosti a prehliadania, takých príznačných pre toto mesto, patrí aj tento problém medzi tie, ktoré sa nás týkajú bez ohľadu na to, či si to pripustíme, alebo alibisticky vytesníme. Neistota, vedomie rizika, obozretnosť i podozrievavosť sú z našej strany oprávnené z jedného dôvodu – pre investora nie sme (obyvatelia mesta ani ich volení zástupcovia) rovnocenným partnerom a pravdepodobne preto ku komunikácii s nami pristupujú takto laxne.
Ešte stále si primálo z nás uvedomuje a domýšľa do dôsledkov skutočnosť, že to my sme tí, ktorí tu žijeme “24/7″ a preto my máme právo byť tí, ktorí dostanú každú informáciu včas a v kompletnej podobe. A dokonca máme právo na ešte čosi “navyše”: aby boli naše požiadavky prijímané seriózne, aby boli predmetom diskusie a aby sa na ne prihliadalo pri rozhodovaní. Z jednoduchého dôvodu: rozhoduje sa o priestore, v ktorom žijeme.