Nie je nič rafinovanejšie, ako pátos. Stačí s vážnou tvárou mlčať v pravý čas a na správnom mieste. Nie však vtedy, keď naozaj o niečo ide.
Úskočný manéver spočíva v disproporcii vnútra a vonkajška. Navonok účasť a veľkolepé gestá existenciálnych utrpení, vo vnútri pohodlie a urputná snaha obetovať – nič. Nadnesenosť stavia na ponuke prvého pohľadu, prvej gýčovej emócie vlastného bolestínstva. Odmieta dokazovať, lebo sa sama cíti byť esenciálnym dôkazom.
17. november sa neskončil. Pokračuje razantne, hoci všedne. Čas gest sa skončil v momente pred ich prvým opakovaním. Akékoľvek pokračovanie je už len obyčajnou gýčovou recykláciou stokrát požutého…. a vypľutého. Už nič nenahradí nenápadnú a tichú prácu, myslenie v permanentne sa posúvajúcich mantineloch.
Permanentná revolúcia: odkrývať nadvládu v tých najrôznejších prevlekoch, akých je moc schopná.
Vypĺňanie diskurzu sebareferenčným bľabotom a deklaráciami plnými dutých hesiel je až pričasto kombinované zákerným podkopávaním slobodných samosprávnych občianskych komunít v ich každodennej praxi. Neprestáva hľadanie (a nachádzanie) vnútorných nepriateľov, znova sa zarovnáva, klasifikuje a hodnotia ideologické radixy tých, čo nejako nezapadajú.
17. november sa neskončil, niet toho svetla, ktoré by prežiarilo tunel až na jeho koniec. Je tu ale čosi dôležitejšie: bol nám prinavrátený bondyovský Dar – niečo, za čo netreba platiť, za čo netreba ďakovať, pretože to bolo odjakživa našou najzákladnejšou súčasťou. Máme šancu a zároveň zodpovednosť spravovať ľudské Univerzum tak, ako je v našich silách.
Už toho vieme dosť, aby sme to zvládli.
Všetky práva vyhradené. Tento autorský text ani žiadna jeho časť nesmú byť ďalej šírené alebo reprodukované bez písomného súhlasu autora.
prečo mám pocit, že svetielko na konci tunela, ktoré si tak nádejne naznačil, nie som schopná zbadať. alebo svieti iba pre vyvolených, držím im teda všetky palce alebo som práve ja slepá. pekné.
základom každého tunela je, že sa kdesi končí. a je jedno, akí slepci sa v ňom trmácajú
>>> Nadnesenosť stavia na ponuke prvého pohľadu, prvej gýčovej emi mócie vlastného bolestínstva. Odmieta dokazovať, lebo sa sama cíti byť esenciálnym dôkazom.” <<<
Prima zhmotnenie pocitu, ktory na sebe samom v kritickych situaciach zaziva asi kazdy – teda ja hej. Cez tie dve vety si ho teraz mozem vyvolavat dookola a trenovat imunitu. Ale trvalo mi tak 3 cele minuty a potreboval som jedny velke kombinacky kym som tu perlorodku otvoril a tie perly pre seba vydlabal
ufff
o čo ťažšie si to hľadal, o to lepšie by ti to malo poslúžiť